Aby ste si mohli stiahnuť naše materiály, zadajte prosím Váš email. Budeme Vás tak môcť informovať o nových materiáloch a akciách. Ďakujeme za pochopenie.

Zavrieť

Blog > Prečo bol Boh zlý?

Prečo bol Boh zlý?

Prečo bol Boh zlý na kráľa Belšaccara? To je otázka, ktorú som dostala na besiedke pri príbehu o babylonskom kráľovi Belšaccarovi, ktorého vydesila píšuca ruka na stene. Výklad proroka Daniela bol jednoznačný. Toto nie je varovanie, toto je súd. Boh kráľa „odvážil“ a pridelil mu známku „nedostatočný“. Následkom bola strata nielen života, ale aj koniec celého babylonského kráľovstva.

Prečo bol Boh taký zlý na kráľa Belšaccara? Bol príliš krutý a nedal mu druhú šancu? Nestačilo len varovanie a počkať na nápravu?

Pri hľadaní odpovede na tieto otázky sa musíme sa pozrieť trochu späť do histórie a odhaliť súvislosti. Ak prepadne žiak v škole, tiež to asi nebude kvôli jednej nezvládnutej písomke. Zrejme je to výsledok dlhotrvajúceho problému alebo ignorovania varovaní a napomenutí, ktoré tomu predchádzali.

Kráľa Belšaccara si môžeme predstaviť ako žiaka v škole, ktorý prešiel niekoľkými rokmi vzdelávania, mal prístup k najlepším zdrojom a učiteľom, mal tie najlepšie podmienky, aby celú výučbu zvládol na samé jednotky. Kroniky kráľov a kráľovstiev boli v tej dobe tou najlepšou učebnicou, a preto môžeme vedieť, čo tento kráľ vedieť mal. Ktoré tematické bloky boli teda súčasťou jeho životného vzdelávania a čo sa mal pri nich naučiť?

1. lekcia o Múdrosti

Kniha Daniel nám opisuje udalosti dobytia Jeruzalema a zavlečenie obyvateľov Judska do Babylona a detailne sledujeme osud štyroch mládencov, ktorí sa dostanú na kráľovský dvor ako perspektívni študenti chaldejskej kráľovskej univerzity. Kráľ Nebukadnesar je od začiatku svedkom nevšedných skutočností a prvá lekcia je zhrnutá v 17.verši: Boh dal týmto štyrom mladíkom schopnosť poznať a pochopiť každé písmo a múdrosť. Danielovi okrem toho dal schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen. Daniel 1:17

Čo sa mal kráľ naučiť: Boh dáva múdrosť.

2. lekcia o Tajomstve

Kráľ Nebukadnesar sa obklopoval veštcami, čarodejníkmi a zaklínačmi, ktorí ho mali chrániť od zlého, vyveštiť budúcnosť a vysvetliť veci, ktoré boli záhadné a nevysvetliteľné. Ale hneď prvá vážna vec s ktorou si nevedel poradiť, a tou bol jeho sen, ktorý ho vydesil, nám ukazuje, že kráľ si z prvej lekcie nič nepamätá. Vysvetlenie si nepýta od tých, ktorým bola daná múdrosť zhora, ale od svojich chaldejských veštcov, ktorí sami priznávajú, že niet na zemi človeka, ktorý by kráľovi sen povedal a vysvetlil. Jediný, kto to dokáže je Daniel, ktorému Boh odhalil tajomstvo a tak ho aj predkladá kráľovi. Ten mal jedinečnú šancu niečo úžasné sa naučiť, a aj keď priznáva nasledovné: „Naozaj, tvoj Boh je Najvyšší Boh, Pán kráľov, ten, čo odhaľuje tajomstvá, keďže si bol schopný odhaliť toto tajomstvo,“ (Daniel 2:47) stále vynecháva podstatu a pre neho je to iba Danielov Boh.

Čo sa mal kráľ naučiť: Boh je ten, čo odhaľuje tajomstvá.

3. lekcia o Záchrane

Príbeh o zlatej soche, ktorú dal kráľ Nebukadnesar postaviť na rovine Dura (možno na rovnakom mieste ako stála kedysi babylonská veža), je úplným opakom toho, čo malo byť výsledkom úspešného absolvovania druhej lekcie. Kráľ stavia celú sochu zo zlata, aby dal jasne najavo, že výklad sna o soche zo zlatou hlavou neberie vážne a verí len sám sebe. Jeho predsa nemôže nik poraziť, Babylonské kráľovstvo nestojí na hlinených nohách a všetka sláva a česť patrí len kráľovi Nebukadnesarovi. Kto s tým nesúhlasí, zaplatí životom, lebo kráľ má takú moc nad všetkým v kráľovstve. Aké veľké bolo kráľovo prekvapenie, keď zistil, že nie on, ale Boh má väčšiu moc, on je ten, ktorý zachraňuje zázračným spôsobom, len v Ňom je záchrana od spaľujúceho ohňa. Opäť uznáva niečo z toho, aký Boh je, „ lebo niet iného Boha, ktorý by bol schopný takto zachraňovať.“ Daniel 3:29, ale predsa je to znova jeho mocenské nariadenie, keď rozkazom vydáva nariadenie nerúhať sa Bohu v ktorého veria Danielovi priatelia.

Čo sa mal kráľ naučiť: Niet iného Boha, ktorý by bol schopný takto zachraňovať.

4. lekcia o Pokore

Keď sa dieťa učí stáť a chodiť, musí urobiť veľa pokusov, neistých pohybov a zažije aj veľa pádov. A je to tak prirodzené a správne, iný spôsob neexistuje. Keď však objavujeme zložitý svet okolo nás, fyzikálne zákony alebo spoločenské javy, bolo by veľmi divné, keby sme chceli začať objavovať všetko sami s tým, že to zvládneme lepšie a učiť sa z poznatkov iných je vlastne slabošské.

Keď sa pozeráme na kráľa Nabukadnesara ako sa prechádza na streche kráľovského paláca a pyšne vyhlasuje, že toto je všetko dielom jeho rúk a výsledkom jeho moci, môžeme sa alebo smiať, alebo kráľa veľmi ľutovať, že premárnil všetky tie roky v Božej škole a nič sa nenaučil. Ešte ani nedopovedal vetu, a splnil sa na ňom ďalší sen, ktorým ho Boh varoval a Daniel mu význam sna vyložil. Muselo prejsť dlhých sedem rokov, ktoré kráľ strávil v divočine ako zviera, aby konečne (konečne!!!!) uznal, komu patrí uctievanie, sláva a česť.

Chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche. Daniel 4:34

Čo sa kráľ naučil: Boh pokorí tých, čo kráčajú v pýche.

Po prednáškach, názorných ukážkach, praktických cvičeniach, doučovaniach, testoch aj opravných písomkách príde deň, keď študent dostane vysvedčenie. Príbeh kráľa Belšaccara, ktorý zrejme ani nebol právoplatným kráľom, ale len akýmsi zástupcom, je opisom presne takého dňa, keď študenti dostávajú vysvedčenie. Toto vysvedčenie bolo veľmi špeciálne. Napísal ho vlastnou rukou sám Pán Boh a napísal ho na stenu hodovacej sieni kráľovského paláca. Známku, ktorú dostal kráľ bola: Nedostatočný! Možno sa nám zdá, že tento kráľ nedostal žiadne varovania ani šancu na opravný test. Ale nie je to tak. On sám ignoroval všetky znamenia a nepoučil sa zo života svojho predchodcu. Veď sám Daniel mu pri výklade nápisu na stene pripomína, že o všetkom, čo sa stalo počas vlády kráľa Nebukadnesara, vedel, ale jeho srdce ostalo pyšné. Nič sa nenaučil. Takto neslávne končí slávne „zlaté“ babylonské kráľovstvo, ktoré tú noc prebrali Médi a Peržania.

5. lekcia o Večnosti

Hneď na začiatku príbehu o Danielovi nájdeme informáciu, že Daniel zostal na kráľovskom dvore až do prvého roku kráľa Kýra. Je to úplne neuveriteľné. že pri toľkých nástrahách, zmenách kráľov a dokonca aj po zmene ríše, Daniel, verný svojmu Bohu, slúži ako živá učebnica naďalej. Napriek intrigám a žiarlivosti môže byť nástrojom poslednej lekcie, tentokrát médskemu kráľovi Dáriovi. To čo vyznáva kráľ po tom, ako Daniel prežil noc v jame s levmi, dokonale napĺňa proroctvo o večnom kráľovstve, ktoré bolo predpovedané v sne o soche: …lebo on je živý Boh, ktorý je naveky, jeho kráľovstvo je nezničiteľné a jeho vláda bude trvať až do konca. On zachraňuje a vyslobodzuje a robí znamenia a zázraky na nebi aj na zemi. Daniel 6:27-28 To je vyznanie, ktoré by sme očakávali už od kráľa Nebukadnesara po prvej lekcii. No museli sme si na to počkať dlhých 70 rokov.

My máme dnes pred sebou celý príbeh a vieme, ako kráľovstvá nasledovali ďalej, kto koho porazil a prečo. Naučili sme sa niečo z týchto lekcií? Nevydesí nás, keď sa pozrieme na naše konečné vysvedčenie? Neobávame sa, že Boh je zlý a krutý?

Je jedna vec z Nebukadnesarovho sna, ktorá nám dáva nádej, že naše vysvedčenie bude iné. Tou je skala, ktorá sa bez pričinenia človeka odtrhla z hory, rozbila všetky pozemské kráľovstvá a naplnila zem. Naša nádej je postavená na tejto Skale, ktorú nikto a nič nepremôže. Tou Skalou je Kristus, v ktorom sa uskutočnila naša záchrana. Lebo náš Boh, živý Boh, ktorý je naveky, jeho kráľovstvo je nezničiteľné a jeho vláda bude trvať až do konca. On zachraňuje a vyslobodzuje a robí znamenia a zázraky na nebi aj na zemi.

Vďaka za jeho milosť!

Vizuálne pomôcky k príbehu nájdete v knižnici.

Biblia