Chodník slávy

Nepohybujem sa vo svete hviezd, ktoré tajne alebo menej tajne dúfajú, že sa ich meno objaví na Chodníku/moste/stene slávy, ani som slávny holywoodský chodník slávy na vlastné oči nevidela. Ale o rôznych celebritách, ktoré dostanú toto privilégium, sa v mediálnom priestore dozviete veľmi často. Ktovie koľko tieto chodníky vydržia a čo tieto mená budú hovoriť návštevníkom o pár desaťročí neskôr.

Na jednom z takýchto chodníkov si môžete prečítať meno, ktoré nie je veľmi známe. Je to meno muža, ktorý financoval stavbu chodníka. Ten chodník je veľmi starý. Ale toto meno si na ňom môžete zreteľne prečítať ešte aj dnes, po 2000 rokoch.

Tomu ja teda hovorím Chodník slávy!

Prednedávnom sme sa so skupinou mladých ľudí zamýšľali nad postavami prvej cirkvi, ktoré nepatria medzi veľkých misionárov typu Peter alebo Pavol. Aj keď na mnohých miestach knihy Skutkov čítame, že cirkev rástla, týchto prvých kresťanov len málokedy poznáme po mene. Niektoré mená poznáme z Pavlových listov, lebo sa pripájajú k záverečným pozdravom, o niekoľkých vieme krátke, ale významné životné udalosti, hlavne na začiatku ich osobnej viery. Či je to dievčatko Rodé, prokonzul na Cypre, chromý v Lystre, Lýdia, vzkriesený Eutychus, tieto postavy vytvárajú mozaiku, z ktorej čítame, ako vyzerala a fungovala cirkev v prvom storočí. Sme vďační Lukášovi, že to všetko spísal, ale v skutočnosti o ňom toho vieme tiež veľmi málo.

Všetci títo boli „tí druhí“ o ktorých síce veľa nevieme, ale boli stavebnými kameňmi živej cirkvi, ktorej pokračovateľmi sme aj my. Ostať v histórii ako „ten druhý“ nie je dnes veľmi populárne, no pre budúcnosť veľmi dôležité.

Vráťme sa ale k nášmu chodníku. Tento kamenný chodník bol pre mňa jedným z najväčších zážitkov pri návšteve archeologických vykopávok v Korinte. A na chodníku je vyryté meno Erastus. Že ste to meno ešte nepočuli? Aj keď sa toto meno vyskytuje v Biblii dokonca trikrát, nie je spojené so žiadnym dramatickým príbehom, pre ktorý by sme si ho pamätali. A aj keď dnes ho skôr zaradíme do kategórie „tí druhí“, v skutočnosti bol vo svojej dobe veľaváženou postavou, dalo by sa povedať až celebritou. Podľa listu Rimskym 16:23 bol mestským šafárom, čiže správcom mestských financií, prípadne riaditeľom Verejných prác. (Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erastus, mestský šafár, a brat Kvartus.) Podľa Skutkov 19:22 boli Timoteus a Erastus Pavlovými spolupracovníkmi, ktorých poslal do Macedónie (Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.) a z 2Tim 4:20 sa dozvedáme, že Erastus je späť v Korinte. (Erastus zostal v Korinte, Trofima som však nechal chorého v Miléte.)

Má tento biblický Erastus niečo spoločné s chodníkom v Korinte? Erastus bolo v tom čase bežné meno. Ale nápis na chodníku, ktorý objavili archeológovia v r.1929 obsahuje ešte niečo viac, ako len Erastove meno. Je to nápis v latinčine a podľa odborníkov pochádza asi z roku 50. Tento nápis sa dá preložiť nasledovne: „Erastus z vďačnosti za svoj úrad (stavebný) vydláždil tento chodník na vlastné náklady.“ V tej dobe bolo bežné, že údržbu ciest a verejných priestorov financovali majetní občania mesta. Takže asi nebol jediný, ktorého meno bolo na chodníku vyryté. Pôvodne boli v chodníku vložené bronzové písmená, ktoré sa už samozrejme nezachovali.

Oba tieto zdroje, Pavel aj archeologický nález hovoria o vysokopostavenom mužovi z Korintu v r.50, ktorý sa volal Erastus a bol mestským správcom. Možno to neobstojí ako vedecký dôkaz, ale pre mňa to bola fascinujúca skutočnosť: pozerať sa na zhmotnenie biblického verša vlastnými očami. Bol to v skutočnosti silnejší zážitok ako stáť na Akropole v Aténach. Erastus sa usiloval o blaho mesta (Jeremiáš 29:7), spravoval mestské aj vlastné peniaze k úžitku verejnosti. Jeho aktívna verejná služba nám dnes však dáva dôkaz o vierohodnosti biblických dokumentov.

Svojím životom aj ja vyrývam odkaz do chodníka života ako odkaz pre ďalšie generácie. Mojou osobnou výzvou ostáva, čo bude komunikovať. A je jedno, či som aktívna vo verejnej, rodinnej, cirkevnej alebo inej komunite. Hovoriť nemusíme nič. Kamene kričia za nás.

Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.  Lukáš 19:40

Článok bol uverejnený v aprílovom čísle časopisu Dialóg.

Natália Luptáková