Zamyslenie s Mojžišom

Keď Izrael potreboval vodcu, Boh poveril touto úlohou Mojžiša. Cesta z otroctva k slobode bola náročnejšia, ako si vedeli na začiatku prestaviť. Počiatočné nadšenie vystriedali problémy, nedostatok a spory. Mojžiš musel zabezpečiť administratívne záležitosti, rozsudzovať hádky a udržiavať hordu bývalých otrokov na ceste do zasľúbenej zeme.

Na ako každý ľudský vodca, aj on mal svoje limity. Nevládal robiť všetko a hlavne ho vyčerpávali nekončiace sa malicherné spory.

Mojžišov svokor Jetro videl potreby, ktoré izraelský národ mal, Mojžiš poznal svoje ľudské limity a následne sa rozhodli konať. Nečakali, kým sa niekto prihlási, že chce pomôcť. Nezaložili školu vodcovstva ani nespustili siahodlhé školenia. Jediným kritériom bol charakter. Mojžiš oslovil ľudí, ktorí boli schopní, dôveryhodní, spravodliví, múdri, rozvážni, skúsení, odvážni, ktorí vedeli počúvať a nenávideli úplatok. Pritom to boli všetko bývalí otroci, ktorí len nedávno formovali z blata tehly. Akú mali títo ľudia múdrosť či skúsenosť? Čo títo vedeli o spravodlivosti a neúplatnosti?

Učí nás to jednej veci: múdrosť, zodpovednosť a rešpekt získava človek kdekoľvek, v civilnom zamestnaní, v rodine, dokonca aj v úmornej otrockej práci. Tam si buduje svoju dôveryhodnosť a cibrí schopnosť počúvať. Všetky nadobudnuté zručnosti môže následne využiť v službe pre vlastnú komunitu, národ, cirkev.

V Biblii samozrejme nájdeme viac iných príkladov povolania do služby a výchovy služobníkov. Aj štyridsaťročnú výchovu Mojžiša ako pastiera, trojročný učenícky program Pána Ježiša, Izaiášovu odpoveď „Pane, pošli mňa!“ (Izaiáš 6), dlhodobé mentorské vzťahy ale aj Ježišove okamžité vyslanie uzdraveného v Gadare (Marek 5).

Aký je teda model výchovy a vzdelávania služobníkov v cirkvi? Som zástancom kontinuálneho vzdelávania, kvalitnej prípravy pracovníkov, školení a zmysluplných konferencií, kde môžu účastníci čerpať, zdieľať si skúsenosti, poznávať nové metódy práce a možnosti služby. Len sa niekedy bojím, že namiesto toho, aby sme prevzali zodpovednosť, vyhovárame sa na nedostatočné vzdelanie. Ani sudcovia, ktorých vybral Mojžiš neposudzovali hneď najzložitejšie prípady. Do závažnejších prípadov dorastali postupne. V spolupráci s Mojžišom, v službe, v praxi. Lebo na čom naozaj záležalo, bol iba ich vstupný kapitál, ich charakter.

Modlíme sa za vodcov a pracovníkov, Pane, daj, povolaj, vzbuď…

A možno by stačilo poobzerať sa okolo seba. Strážiť si čistotu svojho srdca. Budovať charakter. Uvidieť potreby druhých. Pozorne niekoho vypočuť. A povedať: „Áno, Pane, pošli mňa!“

PS: A popritom nepremeškať príležitosti vzdelávať sa a učiť sa od skúsených.

Exodus 18, Deut 1

Natália Luptáková

Uverejnené v časopise Dialóg 4/2013 http://www.mediasvatava.sk